Ñe’ẽnguéra ikatu oñemohenda kóicha iñe’ẽpehẽ rupi:
Las palabras se clasifican de la siguiente manera según el número de sus sílabas:
1. Ñe’ẽpehẽteĩ. Ndaikatúi oñeipehẽ’ã oguerekóre peteĩ ñe’ẽpehẽ año.
Techapyrã: Kuã, po, py, tĩ, kũ, tãi.
Todos los beneficios, en un solo lugar Descubrí donde te conviene comprar hoy
Monosílabas. No se pueden separar en sílabas porque constan de una sola sílaba.
Ejemplos: Kuã (dedo), po (mano), py (pie), tĩ (nariz), kũ (lengua), tãi (diente).
2. Ñe’ẽpehẽ’eta. Ha’e umi ñe’ẽ oguerekovéva peteĩ ñe’ẽpehẽgui.
Polisilábicas. Son aquellas palabras que tienen más de una sílaba.
2.1 Ñe’ẽpehẽkõi. Oguereko mokõi ñe’ẽpehẽ.
Techapyrã: to-va, na-mbi, te-sa, ju-ru, jy-va, ku-’a
Bisílabas.Tienen dos sílabas.
Ejemplos: to-va (cara), na-mbi (oreja), te-sa (ojo), ju-ru (boca), jy-va (brazo), ku-’a (cintura).
2.2 Ñe’ẽpehẽapy. Oguereko mbohapy ñe’ẽpehẽ.
Techapyrã: a-jú-ra, to-pe-pi, te-ty-ma, a-ti-’y, a-py-sa, ty-vy-ta.
Trisílabas. Tienen tres sílabas.
Ejemplos: a-jú-ra (cuello), to-pe-pi (párpado), te-ty-ma (pierna), a-ti-’y (hombro), a-py-sa (oído), ty-vy-ta (ceja).
Jesarekorapyrã. Oĩ avei umi ñe’ẽ oguerekovéva mbohapy ñe’ẽpehẽgui.
Techapyrã: a-kã-ra-gue, a-kã-nu-ndu, po-hã-no-há-ra, te-mbi-re-ko, y-vy-pó-ra, pi-ra-pi-re.
Observación. También existen aquellas palabras que tienen más de tres sílabas.
Ejemplos: a-kã-ra-gue (cabello), a-kã-nu-ndu (fiebre), po-hã-no-há-ra (doctor), te-mbi-re-ko (esposa), y-vy-pó-ra (ser humano), pi-ra-pi-re (dinero).
I. Ehai mbohapy ñe’ẽ oguerekóva:
1. Peteĩ ñe’ẽpehẽ:
2. Mokõi ñe’ẽpehẽ:
3. Mbohapy ñe’ẽpehẽ:
II. Ehai mbohapy ñe’ẽ oguerekovéva mbohapy ñe’ẽpehẽgui.
Fuente: GAMARRA, PAULINA C. (2022). Guarani maymávepe g̃uarã. Guaraní para todos. Diario ABC Color. Asunción, Paraguay.