Teroja ñemoambue (Parte 2)

Accidentes de los adjetivos

Teroja ñemoambue (Parte 2)
Teroja ñemoambue (Parte 2)Archivo, ABC Color

Aníke nderesarái: teroja iñambuekuaa ipapapy ha ikokatúpe.

No olvidar: los adjetivos sufren accidentes de número y grado.

2. Teroja kokatu ñemoambue

2. Accidente de grado de los adjetivos

Todos los beneficios, en un solo lugar Descubrí donde te conviene comprar hoy

Teroja ikatu oñemohenda jey péicha, ikokatu rupive:

Los adjetivos pueden tener los siguientes grados:

2.2.1. Teroja kokatu ypy. Nombojoapýi hese mba’evéichagua ñe’ẽky.

Tembiecharã:

Tembi’u he.

Ao tuja.

Sapatu ky’a.

Karia’y yvate.

Mitãkuña’i karape.

Kuñataĩ po’i.

2.2.1. Grado positivo del adjetivo. No presenta ningún tipo de partícula de grado.

Ejemplos:

Tembi’u he: comida rica.

Ao tuja: ropa vieja.

Sapatu ky’a: zapato sucio.

Karia’y yvate: muchacho alto.

Mitãkuña’i karape: niña baja.

Kuñataĩ po’i: señorita delgada.

Teroja ñemoambue (Parte 2)
Teroja ñemoambue (Parte 2)

2.2.2. Kokatu tuichavéva. Oiko oñembotuichavérõ ñe’ẽky upeigua “ve” rupive.

Tembiecharã:

Tembi’u heve.

Ao tujave.

Sapatu ky’ave.

Karia’y yvateve.

Mitãkuña’i karapeve.

Kuñataĩ po’ive.

2.2.2. Grado comparativo superior. Utiliza la partícula de grado «ve».

Ejemplos:

Tembi’u heve: comida más rica.

Ao tujave: ropa más vieja.

Sapatu ky’ave: zapato más sucio.

Karia’y yvateve: muchacho más alto.

Mitãkuña’i karapeve: niña más baja.

Kuñataĩ po’ive: señorita más delgada.

2.2.3. Kokatu ombotuichaitevéva. Ko kokatu ohechauka ñembotuichatuichaiteve. Ombojoaju térare ñe’ẽky upeigua «ete», ijapýrõ pu’ae kangýpe ha “ite”, opárõ pu’ae atãme. Ñe’ẽ oparõ pua’e e-pe, oñembojoaju hese te.

Tembiecharã:

Tembi’u heite.

Ao tujaite.

Sapatu ky’aite.

Karia’y yvateite.

Mitãkuña’i karapeite.

Kuñataĩ po’iete.

2.2.3. Grado superlativo. Demuestra un grado más que el superior y utiliza las partículas «ete», con palabras terminadas en vocales débiles e «ite», con palabras terminadas en vocales fuertes. Si la palabra termina en e, se le agrega te.

Ejemplos:

Tembi’u hete: comida tan rica.

Ao tujaite: ropa tan vieja.

Sapatu ky’aite: zapato tan sucio.

Karia’y yvatete: muchacho tan alto.

Mitãkuña’i karapete: niña tan baja.

Kuñataĩ po’iete: señorita tan delgada.

Fuente: - Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ (GÑR). (2018). Academia de la Lengua Guaraní. (ALG). Guarani Ñe’ẽtekuaa. Asunción, Paraguay.

Enlace copiado