Aníke nderesarái: teroja iñambuekuaa ipapapy ha ikokatúpe.
No olvidar: los adjetivos sufren accidentes de número y grado.
2. Teroja kokatu ñemoambue
2. Accidente de grado de los adjetivos
Todos los beneficios, en un solo lugar Descubrí donde te conviene comprar hoy
Teroja ikatu oñemohenda jey péicha, ikokatu rupive:
Los adjetivos pueden tener los siguientes grados:
2.2.1. Teroja kokatu ypy. Nombojoapýi hese mba’evéichagua ñe’ẽky.
Tembiecharã:
Tembi’u he.
Ao tuja.
Sapatu ky’a.
Karia’y yvate.
Mitãkuña’i karape.
Kuñataĩ po’i.
2.2.1. Grado positivo del adjetivo. No presenta ningún tipo de partícula de grado.
Lea más: Teroja ñemoambue (Parte 1)
Ejemplos:
Tembi’u he: comida rica.
Ao tuja: ropa vieja.
Sapatu ky’a: zapato sucio.
Karia’y yvate: muchacho alto.
Mitãkuña’i karape: niña baja.
Kuñataĩ po’i: señorita delgada.

2.2.2. Kokatu tuichavéva. Oiko oñembotuichavérõ ñe’ẽky upeigua “ve” rupive.
Tembiecharã:
Tembi’u heve.
Ao tujave.
Sapatu ky’ave.
Karia’y yvateve.
Mitãkuña’i karapeve.
Kuñataĩ po’ive.
2.2.2. Grado comparativo superior. Utiliza la partícula de grado «ve».
Ejemplos:
Tembi’u heve: comida más rica.
Ao tujave: ropa más vieja.
Sapatu ky’ave: zapato más sucio.
Karia’y yvateve: muchacho más alto.
Mitãkuña’i karapeve: niña más baja.
Kuñataĩ po’ive: señorita más delgada.
2.2.3. Kokatu ombotuichaitevéva. Ko kokatu ohechauka ñembotuichatuichaiteve. Ombojoaju térare ñe’ẽky upeigua «ete», ijapýrõ pu’ae kangýpe ha “ite”, opárõ pu’ae atãme. Ñe’ẽ oparõ pua’e e-pe, oñembojoaju hese te.
Tembiecharã:
Tembi’u heite.
Ao tujaite.
Sapatu ky’aite.
Karia’y yvateite.
Mitãkuña’i karapeite.
Kuñataĩ po’iete.
2.2.3. Grado superlativo. Demuestra un grado más que el superior y utiliza las partículas «ete», con palabras terminadas en vocales débiles e «ite», con palabras terminadas en vocales fuertes. Si la palabra termina en e, se le agrega te.
Ejemplos:
Tembi’u hete: comida tan rica.
Ao tujaite: ropa tan vieja.
Sapatu ky’aite: zapato tan sucio.
Karia’y yvatete: muchacho tan alto.
Mitãkuña’i karapete: niña tan baja.
Kuñataĩ po’iete: señorita tan delgada.
Fuente: - Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ (GÑR). (2018). Academia de la Lengua Guaraní. (ALG). Guarani Ñe’ẽtekuaa. Asunción, Paraguay.