4. Oñeñanduhaichaguáva. Umi téra ikatúva térã ikatu’ỹva ojepoko, ojehecha, oñehendu, oñehetũ ha oñekũ’andu.
Lea más: Guarani ñe’ereko’aty – Ñemopehe téra/tero
4. Según su percepción. Son nombres que se pueden o no se pueden tocar, ver, escuchar, oler y saborear.
4.1. Tero hetejekuaáva. Umi ñe’ẽ ombohérava mba’e, yvypóra, tenda térã mymba ikatúva japoko, jahecha, ñahendu, ñahetũ térã ñaikũ’andu.
Tembiecharã:
Y, yvy, kuarahy, guyra, arai, ka’avo, ygarata, ita.
4.1 Sustantivos concretos. Son palabras que nombran cosas, personas, lugares o animales que podemos tocar, ver, oír, oler o saborear.
Ejemplos: Y (agua), yvy (tierra), kuarahy (sol), guyra (pájaro), arai (nube), ka’avo (planta), ygarata (barco), ita (piedra).
4.2. Téra hetejekuaa’ỹva. Umi ombohérava mba’e ikatu’ỹva ojepoko hese.
Tembiecharã:
Tupã, yvága, py’aguapy, tekojoja, jerovia, vy’a.
4.2 Sustantivos abstractos. Son los que carecen de existencia tangible.
Ejemplos: Tupã (Dios), yvága (cielo), py’aguapy (paz), tekojoja (justicia), jerovia (fe), vy’a (felicidad).

Fuentes: - Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ (GÑR). (2018). Academia de la Lengua Guaraní. (ALG). Guarani Ñe’ẽtekuaa. Asunción, Paraguay.
- Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ (GÑR). (2022). Academia de la Lengua Guaraní. (ALG). El Diccionario de la Lengua Guaraní del Paraguay. Asunción, Paraguay.