Julio Correa (1)

Julio Correa ha’ehína oñembotuichavéva haihára ñoha’ãnga guaranimegua.

Julio Correa.
Julio Correa.ABC Color

Cargando...

Karai Julio Correa, paraguaigua ohaíva’ekue ñe’ẽpoty ha ñoha›ãnga karaiñe’ẽ ha guaraníme.

Ha’e ohecha’ypy ára 30 (mbohapypa) jasypoapýpe, 1890 (su poapysa porundypa) Paraguaýpe.

Karai Julio ruguy ouhína polacogui (isy rerajoapy Myzkowsky). Itúva katu portugués-brasileño, oñorãirõva’ekue guarini Paraguáipe, ha opa rire opyta ha ohasa Paraguaigua rekove.

Julio okakuaa táva oñeñe’ẽva guaraníme, chokokue ha mba’apohára mbytépe. Upe guive oñepyrũ ojopy ichupe py’angekói, ohechávo mba’eichaitépa ohasa tapichakuéra hekoverehehápe.

Correa ha’e pe hemiandu oikuaaukáva oñandu ha ohechaháicha ñoha’ãngápe ojepytaso ijehai, ojechakuaáva pe ojeheróva arte dramático paraguayo ha teatro de corte social.

Imitãrusúpe omoherakuãma iñe’ẽpoty 1926 (su porundysa mokõipa poteĩ)-pe. Omokyre’ỹ ichupe ñe’ẽpapára Manuel Ortiz Guerrero, upéramo ohai «Dialoguitos callejeros» kuatiahaipyre guaraníme, Facundo Recalde mba’évape.

Guarini Chaco jave ohai ñe’ẽ guaraníme ha ojekuaa ichupe hembiapo rupi, apohára, mba’eapohára ha moakãhára ramo ñoha’ãngahápe. Omenda Georgina Martínez ndive, mba’eapohára kuña katupyry, hendive oikundaha tetã Paraguái pukukue, oguerahávo imarandu oikuaaukávo tekojoja’ỹ ojepysóva, yvy jeguereko’ỹ chokokuépe guarã ha umi chokokue remiandu ha ojehekýiva ichuguikuéra umi mba’apohajára, uru ha mburuvichakuéra imbaretevéva upe tendáre.

Péicha 1934 (su porundysa mbohapypa irundy) ha 1936 (su porundysa mbohapypa poteĩ) jave, omosarambi iñe’ẽpoty revista Guaranda-pe, Natalicio González mba’éva, upéi oikéva aranduka ñe’ẽpoty, Cuerpo y Alma 1943 (su porundysa irundypa mbohapy)- pe.

Mombe’urã mbytépe oreko Nicolasita del Espíritu Santo, El padre Cantalicio, El borracho de la casa, avei El hombre que robó una pava.

Heta ñoha’anga guaraníme ohai Julio Correa; ñamoĩ ko’ápe: ohai ypy «Sandía yvyguy», «Ñane mba’era’ỹ», «Guerra aja», «Karai Ulogio», «Tereho jevy fréntepe», «Pleito rire», «Péicha guarãnte», «Karu pokã», «Po’a ndajajokói», «Sombrero Ka’a», ambue apytépe.

Ary 1947 (su porundysa irundypa pokõi)-pe, ojegueraha ka’irãime ijehaipýrere. Oñembyasyeterei ha ndogueroviavéi mba’evére. Oñemoha’eño Luque távape ha upépe omano 14 (parundy) jasypokõime, 1953 (su porundysa popa mbohapy)-pe.

Ñe’e˜ndy

Oñembotuichavéva: el más grande.

Ñoha’ãnga: teatro.

Paraguaigua: paraguayo.

karaiñe’ẽ: castellano.

Ohecha’ypy ára: nació.

Jasypoapy: agosto.

Paraguay: Asunción.

Jasypokõi: julio.

Oñorãirõva’ekue: luchó.

Guarini: guerra.

Chokokue: campesino.

Mba’apohára: obrero.

Mbytépe: en medio de.

Upe guive: desde entonces.

Py’angekói: pena.

Temiandu: sentimiento.

Ijehai: su escrito.

Tembiapokuaa: arte.

Imitãrusúpe: en su juventud.

Omokyre’ỹ ichupe: le motivó.

Kuatiahaipyre: periódico.

Apohára: autor.

Mba’eapohára: actor.

Moakãhára: director.

Mba’eapohára kuña: actriz.

Katupyry: inteligente, capaz.

Kundaha: investigar.

Tekojoja’ỹ: injusticia, inequidad.

Mba’apohajára: patrón.

Uru: capataz.

Mburuvicha: jefe, superior.

Mombe’urã: cuento.

Ka’irãi: cárcel.

Oñemoha’eño: se aisló.

Fuentes: https://www.paraguay.gov.py/traductorguarani, El ABC Estudiantil. (2014). Diario ABC Color. Asunción, Paraguay.

Enlance copiado
Content ...
Cargando...Cargando ...